Krajinu Slovenska opäť zasiahla ďaľšia vládna kríza, čo pre jej občanov naozaj nie je nič nové. Celá Matovičovo-Hegerovská vláda bola už od samého začiatku volebného obdobia plná drám, intríg a detského hašterenia so žiadnym pádnym koncom či dôvodom. Hravo pokračujú v post-novembrovej tradícii neschopnosti a nepopularite vlád medzi ľudmi. Jej hlavní aktéri sú Igor Matovič (predseda strany OĽaNO (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti), ex-premiér a momentálne minister financií) a Richard Sulík (predseda SaS (Sloboda a Solidarita), exminister hospodárstva). Obe strany, silno pravicové, sú plné karieristov a amatérov, ktorí sú buď extrémne krátkozrakí, alebo nemajú celkovo poňatie čo vlastne robia. OĽaNO je konzervatívna, kresťanstvom prehnitá strana, na rozdiel od liberálne založených SaS. Avšak za ich konfliktami stoja egá dvoch ľudí, a ako to je zvykom, nechávajú pracujúcich ľudí napospas hrôzam kapitalizmu, zatiaľ čo súkromníci sa tešia zo svojich narastajúcich ziskov.
Vľavo: Igor Matovič, Vpravo: Richard Sulík
Vyústenie sporov a uvädnutie koaličného štvorlístku
Dňa 5.9.2022 zvyšní ministri z SaS po Sulíkovi, podali demisiu a strana SaS tým pádom odišla z koalície. Je potrebné nájsť náhradu za ministra hospodárstva, školstva, zahraničných vecí a za ministerku spravodlivosti. Ako výsledok, na Slovensku vznikne menšinová vláda s OĽaNO, Sme rodina a taktiež stranou Za ľudí (ktorá v podstate nemá žiadny vplyv na politické dianie a o ktorej už nikto ani nepočuje). Premiér Eduard Heger však ukazuje odhodlanie vládnuť ďalej, napriek úpadku a rekordne nízkym preferenciám.
Je vyslovene drzé, že v kríze, ktorá ovplyvňuje celý svet, sa naša koalícia zaoberá ich osobnými spormi a úplne ignoruje odozvy a protest ľudí, ktorí toho mali plné zuby. Exminister školstva a minister financií sa napríklad ponúkli pridať ku učiteľom na štrajk, pretože “nie sú schopní pomôcť”, “nie sú peniaze”. Škoda, že nie sme Ukrajinská vláda, to by sme milióny dostali hneď. Richard Sulík za posledné tri týždne v čase neutíchajúcej ekonomickej krízy a neistoty vycestoval na tri dovolenky, dokonca aj prešiel zbohatlícku rodinku Geissovcov po Slovensku a neprišiel absolútne s ničím, čo by aspoň trochu pomohlo zmierniť útrapy pracujúcich či vyrovnať sa so stupňujúcou krízou. A keď napokon navrhol možné riešenie, tak to bol absolútny nezmysel ktorého zavedenie by nijako nepomohlo. Jeho tzv. kilečkami práveže strháva regulácie a “záťaže” podnikov.
Richard Sulík s Róbertom Geissom
Návrat starej gardy a číhajúca “alternatíva”
Následkom pasivity vlády je spoločnosť nahnevaná a frustrovaná a keďže nevidia žiadne, čo by len malé zlepšenie, hľadajú alternatívy. Do popredia znova vystúpil Smer s trojnásobným expremiérom Róbertom Ficom a Hlas s Petrom Pellegrinim, ktoré sa hlásia k ľavici, avšak len slovami a demagógiou. Obidvaja sú skvelí rečníci, vedia ako ovplyvniť davy a predovšetkým Róbert Fico naberá na popularite, keďže je z tejto dvojice, ten radikálnejší.
Taktiež tu skóruje najmä Republika s Milanom Uhríkom, odštiepok od zdiskreditovanej pravicovo populistickej Ľudovej strany Naše Slovensko na čele s neslávne známym Mariánom Kotlebom, odsúdencom za nacistickú symboliku, do ktorého zúfalí ľudia napriek všetkému vkladajú svoje nádeje. Ich riešením sú predčasné voľby, avšak okrem kritiky vládnucich strán neponúkli nič nové, sú to teda len obyčajní populisti a oportunisti, ktorí kvôli kríze trhu dokážu presvedčiť masy že oni naozaj niečo zmenia, no pritom v ich prázdnych sľuboch nenájdeme nič konkrétne. Koniec koncov, je jedno kto bude sedieť vo vláde, v profitovom systéme vždy ako poslední skončia pracujúci.
Kríza kapitalizmu je kríza reformizmu
Obyčajným reformizmom Socialistov.sk a ich Artura Bekmatova, ktorý síce agituje proti kapitalizmu, ale okrem hlášok a názvu strany nemá so socializmom nič spoločné, sa táto kríza neskončí, ceny elektriny, plynu a pohonných hmôt sa pohybujú v rámci záujmu súkromných vlastníkov a ich lokajov a reformy ako 700€ minimálna mzda od budúceho roku na to nemajú rozhodujúci vplyv. Naše odbory, stále viac sa stotožňujúce so Středulom zo susedných Čiech a jeho “sociálním smírem”, stoja ako na odstrel. Zradili pracujúcich v máji nevyhlásením generálneho štrajku a uspokojením sa s dohodami s vládou. Vláda, ktorá reprezentuje systém hnijúci po stojačky a ktorá nemešká s útokmi na pracujúcu triedu. Odborom samozrejme vládne úzka kasta byrokratov spokojní so svojimi miestečkami a postami, ktorí sa chcú vyhnúť konfrontácii v čase najostrejších triednych sporov a krízy možno v histórii ľudstva. Systém je absolútne neschopný riešiť svoje vlastné problémy. My hovoríme: Žiadny kompromis s otrokármi! Socializmus alebo barbarizmus!
Extrakt zo "Socialistického desatora". Takzvaní Socialisti chcú naliať peniaze do podnikov a živností.
Zúfalý smäd po revolučnej strane
Zmenu, ktorú si ľudia zaslúžia a ktorú potrebujú je tá, ktorá uprednostní blaho proletariátu pred profitom. V krajine však zatiaľ neexistuje vplyvná masová strana, ktorá zastáva záujmy pracujúcich, čiže revolučný program. Toto je niečo, čo sa v Marxistickej Alternatíve usilovne snažíme zmeniť. Jediná zmena, ktorá môže skutočne pomôcť, je uchopenie sa moci pracujúcimi a zneškodnenie tohto režimu, ktorý uprednostňuje firmy a zbohatlíkov zatiaľ čo ožobračuje a ničí pracujúcu triedu, na ktorej tento systém stojí!
Jediné riešenie zostáva organizovať sa, vzdelávať sa v marxistickej teórii, zhodiť vládu, obsadiť fabriky a vytvoriť systém, v ktorom, ak by náhodou prišlo k podobným nezmyslom, má ľud pomocou robotníckej demokracie právo odvolať doterajšiu vládu a zvoliť si novú. Pracujúci sa musia spojiť a bojovať za svoje vlastné životné potreby a požiadavky, nie pre profit niekoho iného. Je treba dať zdanlivo nekonečnému hnevu vyčerpaných bežných ľudí konkrétnu podobu, musíme byť pripravení na schyľujúce sa revolučné explózie.
Kompromisy nestačia, vpred za triedny program, za socializmus!
Analyzoval súdruh Sylvester