Prezentujeme Vám tu čitateľskú príručku pre Manifest komunistickej strany, ktorá môže pomôcť stráviť súdruhom kľúčové idei z tohoto klasického marxistického diela od Karla Marxa a Friedricha Engelsa.
Manifest v nové edici si můžete objednat skrze zprávu naší FB stránce ZDE, nebo skrze náš instagram ZDE
Vydaný Ligou Komunistov v Londýne a napísaný Karlom Marxom spoločne s Friedrichom Engelsom v 1847-48, tento pamflet načŕta fundamentálne princípy a taktiky rodiaceho sa komunistického hnutia doby „strašidla“ mátožiaceho po celej európe.
Narozdiel od mnoha iných diel z toho času, Manifest komunistickej strany zostáva jedno z najvplyvnejších kusov literatúry vôbec. Napriek tomu, že bol napísaný 175 rokov dozadu, ideje, metódy, a politické poučenia ostávajú pozoruhodne svieže. Aj keď niekoľko referencií na politické osobnosti toho času a nejaké (ale nie všetky) konkrétne politické požiadavky predsunuté na konci druhej kapitoly, boli vystriedané udalosťami zatiaľ, čo z veľkej hromady textu je cítiť, ako by bola napísaní iba včera s jej vysvetlením zdrvujúcej sily kapitalistického svetového trhu, komodifikácií práce a schopnosti ľudí, a nekonečne rastúcej priepasti medzi chudobnými a bohatými. Bez ohľadu na dátum vydania, komunistický manifest je stále veľmi vitálna zbraň v arzenály revolucionárov všade po svete.
Zrejme, v jeho odkaze Manifest komunistickej strany je ešte viac relevantný dnes, než keď bol napísaný. V roku 1848, Európa sama stála na prahu série demokratických revolúcií, ktoré otriasli absolutistickým poriadkom, ale nedokázali zatiaľ povzniesť robotnícku triedu k moci. Dnes s globálnym kapitalistickým systémom v hlbokej kríze, posledná veta Manifestu nikdy neznela tak veľmi mocne a naliehavo: Proletári všetkých krajín, spojte sa!
Kapitola 1: Buržoázia a Proletariát
Pre Marxa a Engelsa „(písaná) história všetkých doposiaľ existujúcich spoločností je históriou triednych bojov“. V tejto kapitole predkladajú rozsiahlu históriu triednych spoločností, konkrétne boj buržoázie proti zhnitému feudálnemu systému, a vysvetľujú ako buržoázia brajúca moc v jednej krajine, je nútená svojím vlastným systémom revolucionizovať produkciu na svetovej úrovni a tým vytvorí „ich vlastných katov“: proletariát.
Študíjne otázky:
Ako Marxisti definujú „triedu“?
Čo sú to buržoázia a proletariát?
Ako vzniko kapitalizmus?
Aký vzťah existuje medzi ekonomickým vývojom a politickým bojom? Môžeme nájsť príklady tohoto v dnešnej spoločnosti?
Čo Marx a Engels myslia tým, keď napísali: „Bužoázia historicky hrala najrevolučnejšiu úlohu?“
Ako táto kapitola predpovedá globalizáciu?
V akom zmysle je kapitalizmus „ako čarodej, ktorý už nie je schopný kontrolovať moc spodného sveta, ktorý vyvolal svojimi čarami?“
Ako sa formuje proletariát pod kapitalizmom?
Aká je rola odborov podľa Marxa a Engelsa?
Kapitola 2: Proletári a komunisti
V tejto kapitole, Marx a Engels prvýkrát vysvetľujú rolu komunistov v triednom boji a potom konfrontuje nejaké z hlavných obvinení, podaných na komunistov buržoáznymi ohováračmi tej doby. Odpovedaním na ich kritiku, Marx a Engels taktiež ponúkajú objasnenie a vysvetlenie svojich vlastných ideií, ako napríklad ohľadom otázky toho čo je myslené „zrušením súkromného vlastníctva“ a „buržoáznej rodiny“: otázky, ktoré sú dodnes stále pokladané. Nakoniec, Marx a Engels vydajú zoznam požiadavkov požadujúcich komunistami aktívnych v hnutí.
Študíjne otázky:
Aké ponaučenie by sme si mali zobrať z prehlásenia, že „Komunisti netvoria separátnu stranu oponujúcu iným robotníckym stranám?“
Ako môžu komunisti „vyzdvihnúť a priviesť do popredia spoločné záujmy celého proletariátu, nezávisle na všetky národnosti?“
Čo je to „kapitál?“ Čo je to „námezdná práca?“ A ako tieto dve veci spolu súvisia?
Aké miesto by mal individuál v komunistickej spoločnosti?
Čo Marx a Engels myslia „zrušením rodiny?“
Aká je úloha štátu, a akú formu by mal štát zaujať v komunistickej spoločnosti?
Kapitola 3 a 4.: Socialistická a komunistická literatúra a Pozícia komunistov vo vzťahu k rôznym existujúcim opozižným stranám.
Vo finálnych kapitolách Manifestu komunistickej strany, Marx a Engels analyzujú ostatné socialistické trendy existujúce v spoločnosti. Pritom nám Marx a Engels dávajú ešte väčší náhľad do špecifických charakteristík ich vlastných ideií. Dnes už nejaké kritizované trendy vymizli, a tak majú len malú relevanciu. Akoinak, niektoré, a hlavne „buržoázny socializmus“ hrajú veľmi významnú (a zhubnú) rolu v robotníckom hnutí, a tak Marxova a Engelsova kritika zostáva v plnej sile dodnes.
Študíjne otázky:
V akom zmysle je maloburžoázny socializmus „oboje reakčný a utopistický?“
Čo je „pravý“ socializmus? Čo mu dalo takú svojskú charakteristiku?
Aké moderné príklady „buržoázneho socializmu“ môžeme nájsť v nedávnych politikých udalostiach? Aké stanovisko by mali komunisti zaujať voči tomuto trendu?
Aké pozitívne veci môžeme povedať o „kriticko-utopostickom“ Socializme? Aké sú jeho nevýhody?
Prečo Marx a Engels vyjadrili podporu buržoázno-demokratickým a nacionalistickým stranám v určitých krajinách rovnako ako proletárskym hnutiam ako Chartisti?