8. júna sa konali slovenské eurovoľby, kde vyhralo Progresívne Slovensko s 27% hlasov. Účasť bola rekordne vysoká, 34%. PS získalo 6 kresiel, Smer 5, Republika 2, KDH a Hlas po 1. Najviac hlasov mal líder kandidátky PS, nezvolený ex-premiér Ľudovít Ódor, to však predstavuje iba 300 tisíc hlasov. Nie je to akokoľvek zaujímavý výsledok - Europarlament plný pro-západných, pravicových buržoáznych strán s marginálne odlišnými hodnotami. Stojí za zmienku relatívne vysoká účasť, ktorá odzrkadľuje rastúcu polarizáciu spoločnosti, ale to je tak všetko.
Zaujímavý je kompletný a totálny krach našich „ľavicových“ strán, t. j. KSS a Socialisti.sk. Komunistická strana Slovenska získala 0,15%, 2 232 hlasov, a socialisti 0,12%, 1 800 hlasov. Za štyri roky kapitalistickej krízy, najhlbšej v jeho histórii, naši súdruhovia nenaškrábu viac ako 0,27%. Vskutku, práve pravica naberá sily takmer všade - významne v Španielsku, Francúzsku a Nemecku. Francúzsky prezident Macron priam rozpustil parlament v reakcii na veľký úspech krajnej pravice v eurovoľbách. Toto šokovalo mnohých, na prvom mieste ľudí na kandidátke, ale nie nás. Reformisti celej Európy sa chytajú za hlavu, prečo pracujúci odmietajú ich pragmatické a realistické perspektívy.
Foto: Veci Verejné
Tento jav sa však dá vysvetliť veľmi jednoducho – pre reformizmus už nie je v kapitalizme priestor. KSS dlhodobo ide nacionalistickú rétoriku a jej program pozostáva z prirovnávania EÚ k nacistom a pokladaním kytíc sovietskym vojakom, žiadne prekvapenie tam. Socialisti sk vyjadrili, že chcú pád kapitalizmu a nastolenie socializmu, no nie? Na kandidátke majú mladých a aj odborárov, organizujú pochody za Palestínu. To sú všetko pozitívne veci. No aj kedysi Labour Party, aj nemeckí sociálni demokrati, aj náš Smer formálne vzdávali hold socializmu, v slovách zaň bojovali, burcovali, ale v praxi sme skončili úplne inde.
Kto sú Socialisti sk?
Je zložité kritizovať socialistov, pretože nemajú jednotnú teoretickú líniu, lepšie povedané, každý si tam verí vo a píše do článku viac-menej čo chce. Hovoria, že jednota ľavice je ich silná stránka, pár rokov dozadu absorbovali Vzdor – strana práce. My si nevieme predstaviť, ako sa zhodnú stalinisti, anarchisti, syndikalisti, sociálni demokrati, atď., na niečom zmysluplnejšom ako na sadení stromčekov a výstupov na Slavín. Pokúsime sa situáciu analyzovať čo najpresnejšie.
Strana Socialisti sk bola založená 8. októbra 2019 ľavicovým akademikom Eduardom Chmelárom. Vznikla tiež ich mládežnícka organizácia, Front ľavicovej mládeže. Podotýkame, že formálne to sú dve nezávislé organizácie. Akosi však FĽM všade kráča pod vedením a bannerom Socialistov. Po výsledku 0,55% v parlamentných voľbách 2020 Chmelár odstúpil z predsedníctva strany a súčasne robí poradcu premiérovi Róbertovi Ficovi. Čo čakal po piatich mesiacoch existencie strany? Tohto parlamentného kretinizmu, netrpezlivosti a hľadania platov sa strana doteraz nezbavila.
Odvtedy stranu pilotuje akademik Artúr Bekmatov. Viedol ju cez neúspešné komunálne voľby v 2022, kde za primátora získal 3 424 hlasov, neúspešne kandidoval na 150. mieste pre Smer (aby zviditeľnil Socialistov a posunul Smer doľava, údajne), kde nezískal potrebné hlasy, aby sa dostal do parlamentu, a teraz neúspešne do Europarlamentu. Pred jeho pôsobením v Socialistoch písal pre Zem a vek a bol členom ústredného výboru KSS. Nakoniec sa stal poradcom poslanca Stušku za Smer, podľa vzoru svojho predchodcu, s platom 3000 mesačne.
Preferencie alebo veľkosť strany nesvedčia o správnosti jej myšlienok, ak nás teda už nepresvedčili dobrodružstvá jej lídrov, konkrétne predsedu. My sami sme stále malá organizácia a do parlamentu sa tak skoro nechystáme. Nazrime teda do ich stanov, ústava každej strany:
Preambula
„Politické hnutie Socialisti sk prináša ľavicovú alternatívu, ktorej prvoradým cieľom je zmena politického smerovania, pomocou ktorého sa výrazne zlepšia životné podmienky všetkých poctivých a pracovitých občanov Slovenskej republiky. Svoje ciele bude politické hnutie Socialisti sk postupne napĺňať prostredníctvom troch pilierov, na ktorých je založené – solidarita, ekológia, mier.“
Tretia internacionála to síce nie je, nevyznávajú svetovú revolúciu, prekonanie štátu a dosiahnutie globálneho komunizmu, čo by niekto čakal od socialistov, ktorí chcú ukončiť kapitalizmus, ale nesúďme tak skoro;
Článok III
Základné hodnoty a ciele
„1. Hnutie je politickým hnutím, ktoré vyznáva princípy demokratického socializmu, environmentalizmu a pacifizmu.
2. Pôsobenie Hnutia vychádza z nasledovných hodnôt:
Solidarita, udržateľný život, mier, nenásilie, demokracia, tolerancia, sloboda, rovnosť, bratstvo
3. Základnými programovými cieľmi Hnutia sú:
sociálne spravodlivá, environmentálne udržateľná a mierová spoločnosť, prehlbovanie participatívnej, ekonomickej a priamej demokracie na všetkých úrovniach, prekonávanie kapitalizmu dôslednými reformami, ktoré povedú k humánnej spoločnosti uprednostňujúcej spoluprácu pred rivalitou, verejný záujem pred súkromným ziskom a environmentalizmus pred antropocentrizmom.“
Veľmi zaujímavé perspektívy. Nevieme, čo predstavuje „demokratický socializmus“, my by sme povedali, že socializmus bez demokracie ani nie je možný. Ale ospravedlníme im to ako nešikovný pokus dištancovať sa od stalinizmu.
Mier, pacifizmus, nenásilie. Prekonávanie kapitalizmu dôslednými reformami. Ako presne chcú vybudovať socialistickú spoločnosť bez potlačenia fašizmu a iných reakčných hnutí? Ako chcú poraziť kapitalizmus a imperializmus bez vnútenia triednych záujmov proletariátu buržoázií a revolučnej vojny na súkromné vlastníctvo, motív profitu? Akú mierovú spoločnosť vybudujeme, keď stále existuje akokoľvek „demokratický“ štát, jeho represívne zložky, a teda automaticky triedna spoločnosť, utláčaní a utlačitelia zomknutí v nekonečnom boji?
Krásne teda vidíme, čo socialisti myslia pacifizmom, mierom a nenásilím - mier s vládnucou triedou, prázdny pacifizmus voči vojnám, socializmus v slovách, pokračovanie kapitalizmu v skutkoch. História sa opakuje raz ako tragédia, potom ako fraška. Človek by čakal, že sa poučíme z Druhej internacionály. Socialisti teda nepresadzujú nič anti-systémové, ale reformistický maloburžoázny program.
Foto: Progresívne Slovensko
Inherentná zradnosť socialistov
„Maloburžoázny? Predsa majú na kandidátke odborárov!“ chystajú argument naši kritici. Áno, majú, to však neznamená, že presadzujú záujmy pracujúcich, ako vysvetľuje Marx v Osemnástej brumiére Ľudovíta Bonaparteho, kapitola 4, Porážka maloburžoázie:
„Akokoľvek rozdielne sú navrhované spôsoby dosiahnutia [oslabenia protikladu medzi kapitálom a námezdnou prácou], akokoľvek sú zabalené vo viac-menej revolučných pojmoch, ich obsah je rovnaký. Týmto obsahom je transformácia spoločnosti demokratickým spôsobom, ale transformácia v hraniciach maloburžoázie. Takýto človek nechápe, že maloburžoázia chce v zásade uplatniť egoistické záujmy svojej triedy. Naopak, verí, že špecifické podmienky oslobodenia jeho triedy sú všeobecné podmienky, pod ktorými sa jedine dá zachrániť moderná spoločnosť a predísť triednemu boju.
Tiež je chybná predstava, že demokratickí reprezentanti sú malí obchodníci alebo šampióni obchodníkov. V ich vzdelaní a ich individuálnom mieste v spoločnosti s nimi môžu byť ďalej ako nebo a zem. Čo z nich robí predstaviteľov maloburžoázie je fakt, že v ich mysli nejdú ďalej ako sa maloburžoázia vie dostať v živote. Sú teda teoreticky vedení k problémom a riešeniam, ku ktorým je maloburžoázia prakticky vedená skrz ich materiálne podmienky a spoločenskú pozíciu. Toto je vo všeobecnosti vzťah medzi politickými a literárnymi predstaviteľmi triedy a triedou, ktorú zastupujú.“
Pripomíname, že číslo štyri z kandidátky zo Socialistov do EP, Tatiana Seňanová, kandidovala za Republiku do komunáliek, za stranu, ktorú považujú za krajne pravicovú až neo-fašistickú, závisiac od toho, kto píše príspevok.
Vidíme snahy o zmiernenie protikladu medzi kapitalistami a pracujúcich a nie jeho zničeniu napríklad v Bekmatovových facebookových príspevkoch 09. apríla 2024 a 13. decembra 2022, kde volá po sociálnom dialógu - teda po spolupráci s triedou, ktorá ten mier, spoluprácu, bratstvo aktívne a každodenne znemožňujú, ktorá plodí genocídy, vojny, útlak. Nie je lepší darček pre buržoáziu ako dialóg a spolupráca v časoch krízy, ktorý vždy vyjde v neprospech pracujúcich. Nehovoriac o jeho volaniach po akomsi tlaku na diplomaciu a rešpektovanie medzinárodného práva v spojitosti s Izraelom a Ukrajinou. Ďalšia vec, čím viac predsedkyňa KSČM Kateřina Konečná paktuje s pravičiarmi a demagógmi v mene anti-Fializmu, tým častejšie sa s ňou predseda Socialistov fotí.
Obhajujú sa: na rozdiel od trockistov z IMT, ktorí len vypisujú a predávajú noviny, my niečo budujeme. Je to tak? Nie. Aktívne sa podieľame na okupáciách univerzít v USA, Británii, Kanade a inde, máme ľudí v odboroch a na pracoviskách, šírime revolučné ideje na protestoch. V súčasných dňoch organizujeme Svetovú školu komunizmu, kde diskutujeme kľúčové revolučné myšlienky a distribuujeme marxistickú literatúru. Snažíme sa budovať stranu profesionálnych revolucionárov po vzoru Lenina a boľševikov. Socialisti však túto perspektívu nemajú, tak hľadajú skratky k ľudom na úkor princípov, čo má opačný efekt likvidácie strany.
Ich laxná teória a organizačné štruktúry majú za následok úpadok do ľavicového reformizmu. A čo spraví reformista, keď kapitalisti už nemajú profit, ktorý môžu odstúpiť, keď je štát zadlžený, keď buržoázia potrebuje silnú, pravicovú vládu, keď postaviť sa proti vojne znamená postaviť sa proti vlastnej vláde, kapitalizmu? Obracia sa proti proletariátu, čo už preukázal Bernie Sanders, Jeremy Corbyn, atď.
Front ľavicovej mládeže
FĽM je organizácia, kam Bekmatov posiela svojich mladých radikálov, aby sa tam vyšantili. Nazrime to ich stanov:
PREAMBULA
My mladí občania Slovenskej republiky rozvíjame najlepšie cnosti človečenstva. Túžime po mieri a sme odhodlaní ho chrániť. Myslíme na slabších a neváhame im pomôcť. Robíme to, čo cítime a vieme, že tak je to správne. Lepší svet je možný!
I. ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
1. Front ľavicovej mládeže (ďalej len FĽM) a) je samostatná, dobrovoľná, politicky ľavicovo orientovaná mládežnícka organizácia.
b) Naším cieľom je prispieť k vybudovaniu sociálne spravodlivej spoločnosti založenej na princípoch humanizmu, slobody, rovnosti a solidarity. FĽM sa hlási k odkazu antifašistického a národnooslobodzovacieho boja a pokrokových združení mládeže pôsobiacich na našom území a území bývalého Československa.
c) FĽM sa zasadzuje za aktívnu spoluprácu s ostatnými mládežníckymi organizáciami. Pre FĽM platí, že v duchu internacionalizmu rozvíja cezhraničnú spoluprácu na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych vzťahov.
...
3. Ciele FĽM
a) FĽM rozvíja a podnecuje iniciatívu mládeže vo všetkých oblastiach spoločenského života. Je organizáciou mladých ľudí usilujúcich sa o spravodlivejšie usporiadanie spoločenských pomerov, o demokratický socializmus 21. storočia.
b) FĽM má za cieľ zjednocovať mladých ľudí k spoločnému postupu pri:
i. obhajobe a vydobýjaní si svojich práv v oblasti vzdelania, zdravia, kultúry, športu a i.,
ii. uplatnení sa v práci a zabezpečení dôstojnej životnej úrovne,
iii. ochrane mieru a slobody,
iv. uplatnení sa v štruktúrach mládežníckej samosprávy (študentské parlamenty, spolky a pod.),
v. ochrane prírody a životného prostredia vi. a propagácii pokrokových ľavicových a antifašistických myšlienok.
c) FĽM svojím vplyvom, organizovaním športových, kultúrnych a vzdelávacích programov a vytváraním prostredia podporujúceho všestranný rozvoj a možnosť realizácie osobnosti mladého človeka, smeruje k odstráneniu akýchkoľvek foriem diskriminácie na všetkých úrovniach (sociálnej, národnostnej, rasovej, náboženskej alebo sexuálnej).
Čiže opäť len reformistický žargón, ktorý sme si už vysvetlili. Čo je potrebné v dnešnej dobe je však komunistická strana a komunistická internacionála, nie socialistické dobrovoľné spoločnosti s heslami vypožičanými od Veľkej francúzskej revolúcie. Výsledky volieb, slovenských alebo európskych, sú tomuto dôkazom.
Je pravda, že v ich článkoch a inom obsahu sa často vyjadrujú, že kapitalizmus je problém a potrebujeme systémovú zmenu. Je pravda, že organizujú čitateľské skupiny Lenina a Marxa. Ale teória je na to, aby viedla prax. FĽM organizoval dva pochody proti genocíde v Palestíne, čo je vítaná a extrémne potrebná iniciatíva, ale absolútne zlyhali pri radikalizácii hnutia. Nie sú vedené diskusie, kričí sa „Free free Palestine!“, čo je progresívne, ale ultimátne prázdne a pacifistické heslo. Marxistická literatúra nikde. Ich pochod sme boli podporiť, spolu s našim materiálom, ktorý volá po revolúcii, medzinárodnom hnutí pracujúcich a intifáde proti imperializmu v západnej Ázii. Regrutovali sme nových ľudí do našej revolučnej organizácie. FĽM medzitým v mene realistickej politiky a robenia niečoho paktuje s Bekmatovom, zamestnancom Smeru, ktorý sa podieľa na genocíde. Šíri ilúzie o Európskej únii, ako táto aliancia európskych oligarchii potrebuje ľavicové zastúpenie.
Eurovoľby
Nie sme proti účasti na buržoáznych voľbách. Nie však aby sme šírili prázdny pacifizmus (príspevok 02. 06. 2024) alebo obraňovať európsky imperializmus proti americkému v podobe „kolektívnej obrany“, čo opisujú ako „vyšší princíp“ (video 28. 05. 2024). Pre revolučnú socialistickú stranu má buržoázny parlament význam platformy pre agitáciu a propagandu, organizáciu, prípadne aj pretlačiť niečo pozitívne, nikdy však nestrácajúc víziu revolúcie. Účasť za cieľom jeho likvidácie a nahradeniu vyššími formami demokracie - robotníckych rád, sovietov. Samotní socialisti správne opísali EÚ ako kartel európskych kapitalizmov, ktorý začal ako Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ. Ale namiesto vyvodenia logických spojitostí sa zastavia a zľaknú revolučnej vízie - a vrátia sa k reformovaniu tejto inštitúcie.
Namiesto komunistického programu sa uchýlili k prázdnym frázam, ku „chlebovým témam“, k abstraktným a vágnym rečiam o spravodlivosti, bratstve, mieri, atď. - ako každý ich článok. Namiesto vzdelávania a trénovania najlepších vrstiev študentstva a robotníkov alarmujú pred fašizmom, ktorý tu nie je. Lenin tlačil stranu do ruskej dumy keď mal vybudované určité členstvo a aparát, nie nasilu sa tam tlačiť keď mali 10 aktívnych členov, lebo aby tam boli.
Dáva to zmysel, keďže Bekmatov vlastní Socialisti.sk a Smer vlastní jeho. U socialistov, podľa ich stanov, členské je minimálne 1€ ročne a maximálne 10€ ročne. To je smiešne. Sú závislí od dotácii bohatých kamarátov a svojho predsedu, čiže sú závislí aj politicky.
Vpred za Revolučnú komunistickú internacionálu!
Žijeme v extrémne frustrujúcich časoch. Vojna zúri všade, chudoba stúpa, planéta horí, ľudské vzťahy degenerujú, kultúra upadá. Mladí ľudia pochopiteľne zúfalo hľadajú akúkoľvek cestu von a sú ochotní socialistom odpustiť mnohé. To však nie je cesta. Iba boľševici úspešne zvrhli kapitalizmus a nastolili zdravú robotnícku demokraciu. Nič menej ako komunizmus nám nestačí! Musíme sa vydať cestou Lenina, nie Kautského. Je to dlhá a ťažká cesta, ale ináč to nejde, žiadne skratky, žiadne „zviditeľnovanie“ cez Smer, žiadne bezhlavé zjednotenia ľavice aby sme čo najrýchlejšie mali čo najviac členov. Federácia európskych socialistických republík, nie trošku ľavicová EÚ!
Vyzývame rozmýšľajúce živle v Socialistoch a FĽM, aby sa odtrhli od kolaborantov a začali s nami dialóg!
Dole s oportunizmom! Vpred za svetovú socialistickú revolúciu!