Posledné dni môžeme na slovenskej ľavici pozorovať niečo skutočne fascinujúce. Na sociálnych sieťach strany Socialisti.sk sa objavili statusy vyzývajúce ich vlastného predsedu Artúra Bekmatova, aby „zvážil svoje postavenie v strane“, keďže pracuje ako poradca premiéra Fica a tiež si privyrába ako asistent poslanca za Smer Stušku. Z údajného dôvodu, že predseda nekomunikuje so svojou vlastnou stranou. Toto vyhlásenie uverejnila Republiková rada Socialistov, čiže vedenie, bez podpisu a vedomia členstva.
Najnovšie sa pripojil k internetovému cirkusu Front ľavicovej mládeže. Ten vo svojom vyhlásení presviedča samého seba, že je nezávislý od Socialistov. Priznáva však, že mnoho z členov, vrátane vedúcich, FĽM je aj členmi S.sk a priznal vo svojich radoch split, medzi lojalistami a disentérmi, ktorý zrejme trápi aj materskú stranu Socialistov. Podotýkame, že splity sú prirodzená súčasť vývoja strany, zažili sme ich aj my v RCI a ešte aj zažijeme. Tento samotný fakt nekritizujeme.
Situácia je vrcholne absurdná. Prvá vec je, že tento split sa mal stať pol roka dozadu, nie až keď kolaborácia s buržoáznym smerom nepriniesla ovocie, čo my sme dávno predpovedali. Predpovedali sme celý tento vývoj, nič netušili iba samotní socialisti. Druhá vec je, že „výzva“ bola uskutočnená vrcholne nekompetentne a byrokraticky. Samotní členovia Socialistov sa veľmi oprávnene sťažujú, ako príšerne celá vec vyzerá a prebieha. Výzva nevyzýva na nič, iba na „zváženie“. Nemá časový limit a neopisuje možné následky nezváženia. A najkomickejšie zo všetkého - nebola prediskutovaná s radovými členmi a nenosí jej podpis. Dala by sa teda považovať za nelegitímnu, čo sa zrejme aj deje zo strany určitej sekcie členstva.
Človek by si myslel, že strana, ktorá vyznáva „demokratický socializmus“, „solidaritu“, a toleruje „všetky ľavicové názory“ sa bude zaujímať o názor svojho členstva. Predsa nie sme diktátori boľševici! Opak je však pravdou - tí najväčší demokrati sú tí najväčší byrokrati. Zatiaľ čo u nás v Komunistickej avantgarde a v Revolučnej komunistickej internacionále vládne demokratický centralizmus, najdôležitejšie dokumenty na kongresoch až po najmenšie administratívne záležitosti sa diskutujú a hlasujú, ale celá organizácia po rozhodnutí koná spolu; v milučkých, tolerantných, príjemných organizáciách vládne bezvládie.
Najhoršie zo všetkého - vedenie Socialistov a FĽM nechápu podstatu problému. Jedna strana sa chce očistiť od „liberálov“, druhá od „oportunistov“, navzájom sa úplne detinsky osočujú. Ich vyjadrenia sú, ako vždy, vágne a nekonkrétne, bez jasného smeru. Chcú sa „zbaviť nežiadúcich vplyvov a byť základom hnutia, ktoré bude skutočne bojovať za zvrhnutie kapitalizmu“. Ale ako? Byrokraticky a administratívne povyhadzovať „konformistov“? Len aby sa tieto trendy vynorili opäť o pár rokov neskôr? Alebo skutočne riešiť prvotný problém a systematicky riešiť ideovú anarchiu a nedisciplinovanosť, nie len kecať na facebooku? To sa ešte uvidí, môže sa stať všeličo.
Mladý ľavičiar si často radšej vyberie viac „ekonomickú“, reformistickú stranu ako sú Socialisti.sk a FĽM. Reformisti však vždy zradia členov a pracujúcich všeobecne, ktorí v nich majú dôveru. Vždy a vždy a vždy.
Takáto je realita. V RCI vyžadujeme disciplínu, ideovú jednotu, centralizmus, aktivitu a teoretickú líniu po vzoru Leninovej strany. Znie to strašidelne a nepríjemne, zvlášť po skúsenostiach stalinizmu. Ale vidíme, že inak to nejde. Kapitalizmus sa nezvrhne upratovaním hrobov. Preto opäť vyzývame nespokojných členov FĽM a Socialistov, aby s nami začali dialóg.